Počet návstševníkov
od 8.2.2007

Potulky so Sinergiou 40. ?as? II.
stiahni článok
 
Hne? prvé ?o ma napadne, som š?astný za to že život jachtára my prináša chvíle ktoré neskôr môžem vykresli? v takýchto ?lánkoch. Vä?šina mojich ?lánkov je pripravovaná v teple domova – tento je rozdielny. Sedím v kajute našej Sinergie vykotvený v Marine Kremik. Možno že i takáto okolnos? prinesie úžitok v podobe zaujímavého ?ítania pre jachtársku a nejachtársku verejnos?. Tento príbeh je skicou preplavby Marina Kremik, Chorvátsko do Aghios Nikolaos, Kréta, Grécko. Aghios bol v tomto roku zvolený za organizátora Majstrovstiev Sveta IMS 600 na ktoré sme sa i my vydali. Koncom Augusta sa zišla stála skalná partia Dušan Harant - Duško, Vladko Harant – Wlad, Mirka Mosná – Mimi, Peter Mosný – Frenky doplnená fotografom Reném Mikom . Príprava na vyplávanie a formality dopadli pod?a plánu a preto sme 29.augusta boli po „check-oute“ od miestnej „cariny“ pripravený k vyplávaniu. Naše neodpustite?né skandovanie v maríne sa roz?ahlo a už sme boli v bráne. Nadšenie a o?akávanie, prvé úkony a náš fotograf v miernom opojení stráca koncentráciu a padá do kokpitu, tak neš?astne, že okamžite jeho rameno nadobúda obludné tvary, podpazušie sa okamžite sfarbuje do Pantonovej škály neidentifikovaného odtie?u. Hne? pristupujeme k myšlienke návratu a konzultácie s odborníkom ?o René zásadne odmieta „však sa to len rozchodí“. Nám sa u?avuje lebo „návrat“ je to jediné ?o by sme v tejto situácii neuvítali. Jednoducho sme pover?ivý. René si vybral kostrbatejšiu cestu a my sme mu boli za to v?a?ní. Vytiahnutie plachty a udanie kurzu 140 vietor do 20kn nasved?oval že následná plavba bude príjemná. Avšak ako to už bežne býva ni? niej tak ako sa zdá. Mimi po pár hodinách sa „zvíja“ v žalúdo?ných ?ažkostiach a René v podobnej agónii s boles?ami v podpalubí. Naša lo? je regatový špeciál bez žiadneho nadbyto?ného komfortu. Preto aj ich utrpenie je o „komfort“ nižšie. Mimi leží na matraci pred kormidlom na vo?nom vetre a René vo vlhkej podpalubnej kajutke. Dávame si otázku ?i sme sa nestali len lo?ou sanitárneho typu. Možno že miesto sponzorov sme mali oblepi? lo? jediným ?erveným krížom na každú stranu trupu. Vstupujeme do úrovne nižšieho tlaku a po?as druhej noci sa vietor pozviechal a dul na úrovni 30kn severne. ?o nás prirodzene potešilo a naplnilo tak naše plány na rýchly postup so zadobo?ným kurzom. Druhou nocou sme sa už približovali k brehom albánska, avšak denný a nocou neutíchajúci silný severný vietor zdvihol vlny do úrovne 3-4m a preto nádherný no?ný jachting na zadný vietor so surfovaním na úrovni rýchlosti lode do 13kn. Ráno už s poh?adom na brehy Korfu veštilo, že pre ?as? posádky je to vykúpenie. Neodvratný spánok a oddych v bezpe?ných vodách jachtárskeho prístavu Govia pri meste Kerkira dávali predpoklad pre ve?erné turné po pamiatkach gréckej a benátskej histórie.
Vzh?adom na naše odkázanie využívame mestskú dopravu pre návrat do maríny. Jedná sa o posledný spoj v tom dni takže zrejme aj šofér sa už ponáh?a do teplej gréckej postie?ky. Jazda špinavým a schátralým autobusom Volvo kde jediný displej nesvieti tachometer vykazuje rýchlos? nula a jedinými ovládacími prvkami sú volant, pedále a šaltovacia páka – je skuto?ne okúz?ujúca. Okamžite sme pochopili že je lepšie stá? za miestom demola?ných zón a preto sa posúvame viac dozadu. Vodi? však ne?útostne tla?í na „pílu“. Autá renomovaných zna?iek radšej uhýbajú pred no?ným kolosom ako by mali dôjs? do kolízie. A tak pri zúžení dvojprúdovej premávky sme svedkami ke? náš úto?ník donúti na „brzdy“ vyblokova? tri autá do odstavného pruhu. Zastávka Gouvia je naším východiskom a v momente dotyku so zemou sme š?astný, že sme túto krkolomnú jazdu prežili. Závere?ný aplauz z našej strany na kvality vodi?a a už stojíme v mraku výfukových plynov strácajúcich sa koncových svetiel zna?ky volvo. Ráno odväzujeme a naším ?alším cie?om je kúpanie pri ostrovoch Paxos a Anti Paxos južne od Korfu. Dodnes my nie je jasné pre?o vä?šina ostrovov má aj ostrov?eky ozna?ené slovom „anti“? Možno, že preto lebo existuje aj pasta a ani-pasta? Každopádne nechávam túto polemiku na Grékov a pri Ati Paxose malebnom skalnatom ostrov?eku len preplávame lebo silný severný vietor nesved?í o možnosti kúpania a kotvenia. Neskôr vy?ahujeme tréningový spinaker. Naše úsilie v 20kn vetre dopadne tak, že už tento rozorvatý zdrap nie?oho ?o bolo spinakrom v nasledujúcej maríne venujeme charitatívnej organizácii. Avšak všetko zlé je na nie?o dobré a to v momente ke? je treba obmotanú spinakrovú o?až okolo kýlu vyprosti?. Príde rad na Wlada a jeho „potápa?ské schopnosti“. Pravda je, že v rozbúrenom mori nie je to ?ahký úkol - potopi? sa pod lo?, ale...? Neskôr som sa od Duška dozvedel, že to bol Wladov najvä?ší potápa?ský výkon. Videli ste sliepku sa potápa?? Wlad sko?il odhodlaný do vody - v momente ke? zatopil hlavu na úrovni ušných lalokov skonštatoval „ je to práca pre batiskaf“. Nuž nezostáva ni? iné ako túto prácu uskuto?ni? z pozície kapitána. Ve?er už prichádzame k odsúvate?nému mostu pred so?ným kanálom, ktorý vykopali Benát?ania a neskôr ho zas grécka armáda zo strategických dôvodov zasypala. Máme š?astie lebo asi pred 300 rokmi ho zas z iných dôvodov odkopali a tak máme cestu skrátenú o 30nm. Prekvapením je, že tento - krát most kompletne sa neodsúva len obsluha zdvihne nájazdovú plošinu a tak sa vytvorí koridor široký asi 4m a plošina je sklopená na úrovni salingov tak že je to bravúrny manéver tadia? prepláva?. Márne sa dožadujeme informácie o h?bke a tak aspo? gestikulujeme s obsluhou o potrebné info pre túto preplavbu. Ich úsmev na tvári a krútenie hlavami dáva nám „úplne jasno“ že všetko je „?isté“.
A tak preplávame týmto miestom so stiahnutým žalúdkom a veríme že ich poh?ady neboli ironické. Nakoniec ak by sme sa tam sprie?ili celá Lefkáda by sa mohla do suchozemskej ?asti grécka prepravova? hydroplánmi. Koniec dobrý všetko dobré. Ve?er už kotvíme v príjemnom moderne vybavenom prístave v ústi so?ného kanála. Dobrá ve?era na miestnom nábreží a Reného fotky, pekný de? za nami. Plánujeme ?alší úsek cesty. Lefkáda - Korintský Kanál - Methanda. Ráno sa stretneme s anglicko-?eskými manželskými pármi a prehodíme zopár viet o našich plánoch a ich návrate do reality. Radi im na spomienku odovzdávame slovenské víno ako dar zo Slovenska – je od sponzora a nie moc nám chutí. Obe strany sú spokojné a my sa vydávame na plánovanú etapu dlhú 195nm. Kanál pri ostrove Lefkada je neuverite?ne plytký. Priemerne 4m široký a 5m hlboký dlhý 3nm. Všetko ostané na okolí si môžete mimo kanála pozrie? po kotníky v slanej vode so?ných baní. Je vidie? že niektoré lode z minulosti nesprávny manéver v kanáli stál „život“. Sú to nemé monumenty a výkri?níky pre našu ostražitos?. Vyústením kanála je malebné súostrovie – okrem iného aj malinkého ostrova Scorpio ktorý je súkromným sídlom rodiny Onasisiových. Na tomto ostrove je aj pochovaný legendárny bussinesman Aristoteles Onasis. V bezvetrí oboplávame cíp Oxia a po prvý krát zmena kurzu na východ. Smer Korintský most a ústie do korintského kanála. V grécku ako aj v iných ?astiach sveta je bežná komunikácia v angli?tine na kanáli 16. V chorvátsku takúto komunikáciu v zásade na úrovni marín alebo prieplavov ignorujú a je to na škodu veci. Pred vstupom do koridoru Korintského mosta je za potreby sa prihlási? a tak precvi?ujeme našu angli?tinu. Wlad – potápa? je naším dispe?erom. Bez problémov nás prela?ujú na kanál 11 kde získavame informácie o koridore preplavby medzi štyrmi pilierami. Odpove? je: „Pravý prvý pilier na pravoboku a všetky 3 piliere na ?avoboku“. A tak týmto koridorom v noci preplávame v pomerne hustej lodnej „zácpe“ kde pred mostom prie?ne ešte križujú miestne kompy. Most je nádherný monumet, prekrásne v noci osvetlený, modrastým svetlom a tak René s jednou rukou neváha a tvorí. Jeho stav sa mierne zlepšuje avšak stále je „dotl?ený“. Mimi sa úplne zotavila a už od Gouvie je ako „starý námorný vlk“. Nadránom už stojíme pred bránami samotného Korintského kanála ktorý vykopali aj pre nás na za?iatku minulého storo?ia a práce im trvali 13 rokov. V tejto chvíli Duško nezaprie svoju „východniarsku“ identitu. Doposia? všetko s humorom komentoval a prepo?ítaval na východniarke obce ako Kysak alebo Mengusovce. Napríklad na Lefkáde žije podobný po?et obyvate?stva ako v Kysaku alebo rozloha Scorpio je podobná Luniku IX.(Lokalita v Košiciach kde žije v „harmónii“ rómska komunita. Podobná ple? podobná rozloha. Avšak kone?ne priznanie! Takýto kanál nie je ani na východe. Už sme sa radšej nepýtali na druh kanálu?!:-) Preplavba je zvy?ajne pokojná a tak to nebolo ani teraz. Najprv ve?ké obchodné lode s comanderom na palube ?ahané za vle?nými remorkérmi a potom tie menšie lode nášho rozmeru. Na konci kanála nás naženú na mólo a vyplácame poplatky za preplavbu 6500m dlhým kanálom. Cena je vysoká 160 Euro avšak našu cestu tento prieplav skráti o 60nm a teda minimálne 10 hodín plavby. Navyše plavba v celom korynte v d?žke 120nm je chránená vysokými kopcami po oboch brehoch a je príjemná - s malými vlnami a slabším vetrom ako na otvorenom mori okolo Peloponéz. Neodvratná zástavka v malom kúpe?nom meste?ku Methanda kde sme sa minulý rok skovali v noci pred búrkou. Tento krát sme neriskovali a priviazali sme lo? na novu?i?ké prístavné mólo vybudované z prostriedkov európskej únie. Avšak naše rozladenie prichádza s prvou ferrou kde prudké vlny rozkolíšu našu lo?. Postupne vyväzujeme lo? na tri úväzy avšak neskôr k nim pribudne ?alších sedem. Lo? ide vždy „rozdrapi?“ – navyše manévre lodivodou pri tak ve?kých lodiach ako sú ferry – trajekty sú tak agresívne až máme dojem že sa predhá?ajú kto s nich oddrapí kus z toho novu?i?kého móla kormou. Nadránom nás hne? prvá ferra „zobudí“ a tak už nemáme nervy na ?alšie „kolísavé divadlo“ – odväzujeme a mierime na Milos s vierou že nájdeme lepšie kotvisko s muringovými lanami. Milos je ostrov ktorý už sme poznali z minulého roku a pripadal nám ako ?ažobný kus pevniny pre obrovskú cementáre?. Po doplávaní a vyviazaní na ?istu?kom móle v meste?ku Adams – tak typickom pre Grécko. Malebný prístav (mólo ferry v bezpe?nej vzdialenosti!) poplatky za neuverite?ných 10 eur na de? a noc plus 5 eur za sprchu v mali?kej umyvárni v meste?ku, v tom elektrina a voda – myslíte si že to v dnešnej ekonomike je len žart. Zotrvávame a prenajímame si po preštudovaní cestovate?ských príru?iek malý otvorený džíp. Posledné odporú?anie ?o vidie? sa na druhý de? ráno vydávame na poznávate?skú cestu po tomto malebnom gréckom ostrove. Tak netradi?ná túra pre jachtárou nášho typu. Bežne poznáme len kraje z poh?adu našej paluby. Ak by v histórii civilizácie žili len vnútrozemí mi by sme z toho nikdy ni? nevideli. Štandardne sa vždy niekam ponáh?ame a preto naše spomienky sú len súlad prístavov a marín. Tento krát sme to chceli poruši?. A urobili sme dobre. Prvou zástavkou s našim otvoreným „rent car“ bola Sarakiniko. Neuverite?ná biela lagúna s vyhladenou vápencovou štruktúrou a prírodnými úkazmi v tvare mužského pohlavia. Poh?ad z mora je umocnený dojmom že hladíte na prírodnú scenériu tvorenú milióny rokov. Jediným rušivým momentom je ne?aleký vrak obchodnej lode „vyhupnutý“ na skalnaté pobrežie.
Sadáme do auta a smerujeme do oblasti Filakopy. Dve skalnaté lagúny vyh?bené po tisícro?ia morským príbojom. Je to ako keby ste z výšky 30m pozerali na dve vani?ky v skale o d?žke 100m kon?iacej skalnatou klenbou ústiacou do otvoreného mora. Neleníme a zostupujeme po vápencových výklenkoch vytesaných v skale na pieskovú „?iernu“ pláž, kde slnko vidíte len s priezoru vo vani?ke. Kúpanie je fantastické „do?ahnú“ k nám len vlny z pomedzi malého priezoru v klembe na strane mora z neutíchajúceho príboja. Máme možnos? vypláva? na otvorené more týmto priesmykom alebo na ?avej strane je v skalnej stene malý otvor pre jedného plavca ktorý je neustále zalievaný príbojovými vlnami z druhej záto?ky tak podobnej tej v ktorej plávame. Odhodlanie a nádych sú potrebné pre preplávanie. Mierne poudieraný ale nakoniec som to zvládol. Naskytne sa my poh?ad na malebnú zátoku s pomerne vysokými skalnými stenami kon?iacu jaskynným útvarom na zadnej stene. Cesta spä? a vyrozprávanie tým ktorí nenašli odvahu. Predsa len medzi nami nie sú všetko zdatní plavci. Sadneme do nášho džípa a posúvame sa na severo-východný cíp kde vietor sa poriadne opiera do v?n. Následne vyrážame na poslednú ?as? našej dobrodružnej cesty na juhovýchodný cíp ostrova Milos. Prechádzame ruinami z ?ažobných kame?olomov ktoré sú roztrúsené po celom ostrve. Nechce sa nám veri? že v takomto prostredí je možné nájs? akúko?vek pláž. A predsa. Na náš údiv pláž Firiplaka. Pieso?ná pláž s palmovitými prístreškami, barom v štýle Kuba. Na ?avej strane 30m vysoký skalnatý samostatne ležiaci útvar s malým tunelom pre preplávanie na „psa“. S Mimi a Wladom šantíme ako malé deti a Duško s Reném popíjajú už nieko?ký drink za miestnym barom. Absolútna nerušená podoba blaha. Neuverite?né aké miesta môžete nájs? tam kde by ste ich nikdy neh?adali. Minulý rok ke? sme plávali okolo Milos-u tak som si povedal že je to jedno z najotrasnejších miest ktoré som videl v Egejskom mori. A teraz? Záver d?a sme využili na obhliadku mesta alebo ?asti mesta Plaka a výstup na najvyšší vrch na ktorom stojí kostol. Výh?ad na všetky svetové strany. Pevnina, Adams, Filakopy, šíre more, údolie z letiskom, prístav to všetko sa vám naskytne z tohto miesta. Tradi?ná grécka kultúra a architektúra. Nezabudnute?ný dojem.
Druhý de? plán na Santorini. Vyplávame a Duško s Mimi za?nú náu?nú prednášku. Santorini sopka ktorá vybuchla 1400 rokov pred naším letopo?tom. Masív bol vysoký 1800m nad morom. Výbuch bol 50krát silnejší ako povestný na Krakatoa alebo v Pompejách. Tlaková vlna 5x obletela zemegu?u. Historici sa domnievajú že vlna Tsunami zmiatla civilizáciu na Kréte a pri?ahlých ostrovoch kde v tej dobe bola civilizácia centrovaná. Príchod zo severnej strany Santorini je dominantný a fascinujúci. Otvára sa obrovský kráter a v ?om dva lávové ostrovy, ktoré boli ?inné ešte v roku 1952. Takže sopka v kráteri ešte stále drieme. Môj pocit je na povážení. Aj ke? dominancia prírody a fascinujúca scenéria – mám za to – pokra?ova? a nezastavova? - plavi? sa ?alej južným kurzom. Neskôr som sa Renému zdôveril s mojimi pocitmi zo Santoríny a ten potvrdil, že mal podobné nutkanie sa na tomto mieste nezdržiava?. Kto vie, že by rozhodovalo v našom podvedomí nie?o ako – miesto konca civilizácie a tak aj pocit, by? prípadným ú?astníkom novej histórie v tomto ponímaní? Tak, ?i tak, už sme sa tešili na miesto konania Majstrovstiev sveta, Krétu. Santorini – Kréta plavba o d?žke 80nm. Nadránom vidíme maják na pravoboku – vstup do zátoky Mirabelo. Potom už len vykotvenie a privítanie sa s organizátormi a tímami zú?astnenými na tomto podujatí. Tu by tento ?lánok mal de facto kon?i?. Vä?šinou však už neskôr neprikladám dôraz na doplnenie spiato?nej trate. Avšak nedá mi aby som pár riadkami nespomenul aj spiato?nú cestu na ktorej mi asistovali Jožko Nemec - Jožo, Martin Loukota – Schindler, René Miko – René. Po závere?nom ceremoniály svetového šampionátu a príjemnej závere?nej noci v bezpe?í hotela sme v skorých ranných hodinách 7 ?lenný tým F.Y.C. Slovakia vypravili na spiato?nú cestu lietadlom z Heraklionu. My sme sa nalodili o šiestej hodine rannej. V predchádzajúcu noc sa mi prihovoril jeden Francúz – chcel sa s nami preplavi? do chorvátska a odtia? stopom do Francie. Moje podmienky – no alcohol, no drugs – boli asi viac ako tvrdé a preto sa na mólo o šiestej nedostavil. Jeho škoda. Vyplávali sme za výborného po?asia sprevádzaný ?alšími dvoma lo?ami a to gréckej X – 40 ktorá smerovala do centrálnej ?asti a bulharskou B- 42 Match ktorá to mala len 600nm cez Bospor a Dardaneli. Dve posádky z Ruska už na cestu 1400nm do So?i vyplávali. K ve?eru sme už opä? kotvili na Milos v našom príjemnom prístav?eku. Zmena plánu na opätovnú prehliadku tak známych a opisovaných ?astí prišla už hne? ráno. Vynikajúce po?asie a nevedomos? predpovedi rozhodla – ?ím skôr do oblastí stredného grécka a koryntského kanálu. Tak sme vyplávali a pred nocou dorazili do ústia koryntu. Obrovská búrka ktorá sa šinula pozd?ž nás potvrdila naše rozhodnutie – neužíva? si ale pokra?ova? v preplavbe za správne. Rutinné preplávanie a príchod na Lefkádu len dotváral predstavu že všetko ide pod?a plánu. Taktizovanie kde a ako stá? sa nakoniec stalo našou sú?as?ou. Nakoniec sme preplávali nad ránom už známi most, ktorý nám tento krát otvorili dokorán a nemuseli sme sa so strachom triafa? do príliš úzkeho priesmyku. Kalkulácia spotreby nafty priniesla, že nie sme dobrý v matematike. Pred Kerkirou na ostrove Kréta sme prišli aj o posledné zásoby a preto ?alej sme pokra?ovali „len“ na plachty s vierou, že predsa len pri náklone lode vo vetre ?o – to ostalo v nádrži. Na plachty sme preplávali okolo mestských môl v Kerkire. Udiv okolo stojacich bol ve?avravný – možno ešte nikdy nevideli okrem obchodných lodí regatový špeciál.
Naš?astie po stiahnutí plachiet a vyrovnaní trupu motor po odvzdušnení bez problémov nasko?il a tak závere?né metre sme prešli bez ujmy - na motor - a tak nemuseli žiada? miestny personál o asistenciu. Ve?era v prístavnej reštaurácii a dobrá sprcha veštila, že závere?ná ?as? Gouvia – Kremik nebude len prechádzkou v raji. Avšak v jedno z mnoho našich zážitkov, ktoré sú tu opísané je stretnutie s gréckymi psami. Mám priate?a Miška, ktorý v slengovej re?i používa výraz prasoma?ko- pes. On tvrdí. že také zviera už videl. Ja zas som také niekedy chcel stretnú?. Avšak vždy som bol v tejto veci triezvo naladení. Lenže, predstava gréckych psov skuto?ne zah??a aj rasu praso-ma?ko-psa. Takéto odrody sme v Guvii stretli a bolo nám potešením. Spoznáte ich pod?a toho že ležia ako prasce – nehybne, ak vydajú zvuk je podobný ma?kám, a len ich výzor napoly pripomína psa. Tak predsa – aj my sme tieto tvory videli a zažili. Gouvia – Kremik je zahalená len jedinou nepríjemnos?ou a tou je de facto potreba prepláva? 320nm na „jeden dych“ okolo pobrežných vôd Albánska – tie sú pod?a môjho názoru bezpe?né avšak stále je tu ?osi ako „ale?“. Potom už len tie neš?astné prevládajúce severné vetry – ?iže „stúpa?ka“ až domov. Predpove? bola vynikajúca 2-4bf, mierne more a stále lepšiace sa po?asie. V podve?er niekto v agónii bezvetria pri hladu?kom mori utrúsil – „zas im predpove? nevyšla“ – myslím bol som to ja! Následne zlá predzves? - z rovného mora vyššie a vyššie m?tve vlny. Predohra pre zosilnejúci sa vietor. Nuž a potom to prišlo 20 - 25kn. Plachty komplet hore. Noc a silnejúci vietor – koniec nádejam na príjemný spánok pre oddychujúcu ?as? posádky. Pred ve?erom sme v mori zazreli na našom pravoboku obrovskú siluetu ve?kej ryby. Najprv som si pomyslel, ve?ryba. Kontakt s ?ou vä?šinou kon?í v suchom depe. Rýchly obrat a následne vizuálny kontakt s morskou príšerou. Jednalo sa o albánskeho delfínieho star?eka vo ve?kosti polovice našej d?žky lode. Proste kus! Snažili sme sa ho prenasledova? a urobi? zopár fotiek ale bol rýchlejší a ako hovoria bratia ?esi – mazanejší. Nedal nám šancu. Celá noc a celý de? vo vetre 25kn „a vyšších a vyšších“ vlnách na stúpa?ku. V strede Jadranu kone?ne René mohol naplni? svoje túžby fotografovaním delfínov, ktoré v týchto zemepisných šírkach radi koketujú s našou lo?ou. A tak aspo? dúfam ,že jeho nové fotografické kolekcie majú už rozmer aj „delfíni“. ?alšia noc a unavená posádka taký je opis toho ?o by ste mohli vidie? na palube našej lode. Vyhlásená sú?až o to kto prvý v rannom brieždení zbadá Mulo – teda vstupný bod do maríny Kremik na chví?u prebudí posádku. Kone?ne. Máme na doh?ad tie známe body akými sú Vis, Lastovo, Šolta, Arkandel a Mulo. Sme doma! Posádka sa pozviecha a tešíme sa na horúcu sprchu v maríne a „ham and eggs ala Marina Kremik“. Lo? vpláva do vstupnej brány, skorodovaná tabu?a Marina Kremik, spomienky na Reného pád spred štyroch týžd?ov a všetky tie spomienky na uplynulé obdobie. Ni? iné sa ani nedá vyslovi? v tejto chvíli: „?akujeme ti Sinergia za tieto chvíle strávené s tebou“.

hore